Furmanské preteky Ždiarska podkova som tentoraz nechcel fotografovať iba ako sled atraktívnych okamihov, koní v pohybe a súťažných disciplín. Táto séria je zároveň mojím pokusom o trochu iný spôsob reportážnej fotografie.
Snažil som sa viac premýšľať nad tým, ako jednotlivé fotografie spolu fungujú a či dokážu vytvoriť príbeh. Preto som nehľadal iba vrcholy akcie. Zaujímalo ma aj čakanie pred štartom, príprava, ľudia okolo trate, diváci, drobné situácie medzi jednotlivými disciplínami a napokon chvíle, keď ruch pretekov ustúpi a zostane vzťah človeka a koňa.
Pri výslednom výbere som preto niektoré efektné akčné fotografie zámerne vynechal. Nechcel som vytvoriť katalóg najlepších záberov z pretekov, ale sériu, ktorá má svoj rytmus – od pokojného začiatku cez energiu súťaže až po tichšie doznenie.
Aj farebné spracovanie som tentoraz poňal jednotnejšie. Tlmené farby, zemitá zeleň a teplejšie tóny koní a dreva majú fotografie spojiť do jedného celku a zároveň ponechať charakter prostredia a samotnej udalosti.
Je to pre mňa skúšanie trochu nového prístupu k reportáži. Menej premýšľať nad jednotlivou „dobrou fotografiou“ a viac nad tým, čo fotografia prináša príbehu, ktorý rozpráva celá séria.
